Celoročné drevodomy – návrat k tradičnej výstavbe



„História sa opakuje.“ Aj tak by sme mohli označiť čoraz obľúbenejší trend výstavby drevodomov naprieč celým Slovenskom. Koniec koncov, netýka sa to len krajiny pod Tatrami, ale aj mnohých iných kútov sveta. Keď sa nad tým tak zamyslíme, niet sa čomu diviť. Ľudia sa prosto vracajú k dávnym tradíciám a overeným zvyklostiam, ktoré fungovali už desaťročia dozadu. A keď fungovali celoročné drevodomy vtedy, prečo by nemohli aj teraz? Samozrejme, nielen technológie, ale aj spôsoby a procesy výstavby neustále napredujú. To však nie je žiadny dôvod na to, aby sa obchádzalo to „najtradičnejšie“ – naše milované drevo.



Drevenice v Ždiari. Zdroj obrázka: wikipedia.org / autor obrázka: Ing. Mgr. Jozef Kotulič

Drevo a hlina – základné stavebné materiály minulosti

Brúsené tehly, pórobetónové tvárnice, dodávka v podstate kamkoľvek „a tak dále, a tak dále“... Nie, nie, v minulosti to také jednoduché nebolo. Tradičná výstavba sa na Slovensku prispôsobovala materiálom, ktoré boli v daných lokalitách najdostupnejšími. V prevažnej miere šlo o drevo v kombinácii hlinou, pričom terén sa zvykol vyrovnávať vysokou podmurovkou z kameňa. Tá našla využitie ako pivnica.

Vedeli ste, že drevo a hlina, jednak aj slama, sa s obľubou používali v minulosti ako základné stavebné materiály kvôli svojim fantastickým tepelnoizolačným vlastnostiam?

Ľudia už desaťročia dozadu vedeli, že použitie takýchto materiálov im dokáže ušetriť náklady na vykurovanie. Navyše, kombináciou s malými oknami sa snažili pomerne efektívne (na tú dobu) eliminovať tepelné straty. Mimochodom, keď už spomíname vykurovanie, neodmysliteľnou súčasťou tradičných slovenských dreveníc boli aj ohniská, resp. piecky.

Drevenica Ondreja Gregora a Radenov dom v Čičmanoch. Zdroj obrázka: wikipedia.org / autor obrázka: Juloml

Tradičné drevodomy na Slovensku podľa lokality

Ako sme už spomenuli v predošlej časti, na výstavbu tradičných slovenských dreveníc sa používali také materiály a stavebné postupy, ktoré boli pre danú lokalitu charakteristickými. Napríklad, už na prvý pohľad ste mohli badať znateľné rozdiely medzi výstavbou na južnom, resp. severnom Slovensku.

  • Južné Slovensko – steny sa zvykli vypletať prútím a omazávať hlinou. Na pokrytie strechy, spočiatku valbovej, neskôr sedlovej, sa používala trstina alebo slama.

  • Obľúbené farby: biela, modrá, červená, okrová, rumelková.

  • Západné Slovensko – indície naznačujú, že aj v tejto oblasti sa v minulosti stavali drevodomy. Západné Slovensko bolo však známe najmä vyspelými murovanými domami, ktoré mali väčšinou sedlovú strechu.

  • Obľúbené farby: svetlomodrá, biela.

  • Stredné Slovensko – používala sa predovšetkým hlina s drevom. Z dreva bývala zhotovovaná buď zrubová, alebo stĺpiková konštrukcia. Dominovali sedlové strechy kryté šindľom, slamou a neskôr aj pálenou krytinou.

  • Obľúbené farby: maľované prvky – napríklad v Čičmanoch.

  • Severné Slovensko – v tejto oblasti od nepamäti kraľovalo drevo – a to nielen pre skvelé vlastnosti, ale aj pre ľahkú dostupnosť a opracovateľnosť. Strecha bývala zvyčajne šindľová.

  • Obľúbené farby: biele trámy, pestrosť a rozmanitosť vtedajšej architektúry.

  • Severovýchodné Slovensko – vo veľkom sa používalo drevo. Populárnou bola najmä zrubová konštrukcia a slamená strecha. Najznámejšími drevenými stavbami v danej lokalite sú drevené kostoly z 18. storočia a stredoveku.

  • Obľúbené farby: podľa kostolíkov na severovýchode Slovenska – farby dreva, prípadne biela.

Chrám svätého Kozmu a Damiána v Lukove. Zdroj obrázka: wikipedia.org / autor obrázka: Henryk Bielamowicz

Drevodomy ako možnosť splynutia s prírodou

V súvislosti s ľudovou architektúrou na Slovensku nemožno opomenúť skutočnosť, že ju zdobilo jej prispôsobovanie sa prostrediu. Dávna výstavba tradičných dreveníc sa totižto nesnažila bojovať s prírodou. Práve naopak, chcela sa stať jej súčasťou, doslova a do písmena s ňou splynúť.

Okrem toho, že sa používali vyššie zmieňované miestne materiály, bral sa ohľad na lokálne poveternostné aj terénne podmienky. Napríklad, nebolo zvykom robiť zložité úpravy terénov. Drevodomy sa kedysi stavali aj priečne do svahu, aby nebránili odtoku dažďovej vody. Zaujímavosťou je, že tradičné drevodomy často disponovali aj takzvaným gánkom, vďaka ktorému si ľudia zabezpečovali kontakt s prostredím aj v zimnom období.

Vedeli ste, že podobným „gánkovým“ prevedením sa vyznačuje aj celoročný drevodom Oskar z našej ponuky?

Priestranný bungalov Oskar. Tento drevodom s veľkou „gánkovou“ terasou je ako stvorený na celoročné bývanie. Zdroje pôvodných obrázkov: fabros.sk

Splyňte s prírodou aj dnes

Predstava, že váš domov dokonalým spôsobom splynie s prírodou, je jednoducho fascinujúca a úžasná. A najkrajšie na tom všetkom je, že nemusí zostať nesplnenou. Stačí si len vybrať z našej širokej ponuky celoročných drevodomov alebo nás kontaktovať. O zvyšok sa už postaráme.

V našom portfóliu nájdete ako drevostavby určené na celoročné bývanie, tak drevené domčeky ideálne na dlhé letné či zimné večery. Dokonca, môžete si aj nakresliť váš vysnívaný domček, a my vám ho pretavíme do reality. Jednoducho, splňte si váš sen a splyňte s prírodou aj v dnešnej modernej dobe.

Tip na záver: Prečítajte si viac o výstavbe tradičných slovenských drevodomov.